SARAINA SLÚŽKA AGAR

            Agar, hebrejsky Hagar, bola Sarainou otrokyňou. Bola pôvodom Egypťanka a je pravdepodobné, že do Abramovho domu sa dostala ako dar od egyptského faraóna. Židovská beletria ju dokonca identifikuje ako faraónovu dcéru, ktorú faraón, vidiac mocné Božie skutky, venoval Abramovi vo viere, že pri tomto mužovi bude o jeho dcéru dobre postarané.
            Hoci o tom Písmo výslovne nehovorí, dá sa predpokladať, že viera Abrama a Sarai mala za dlhých desať rokov služby na pohanku Agar vplyv a Agar tu dospela k istému poznaniu Boha. Inak by sa jej nemohol na púšti zjaviť Pánov anjel a prehovoriť k nej. (Gn16,7-12)
            Biblická správa o Agar je stručná: Abramova žena Sarai dala svoju služobnicu Agar svojmu mužovi Abramovi. On k nej vošiel a ona počala. (Gn16,3-4) Bolo bežné, ak bezdetná žena dala otrokyňu svojmu mužovi a deti, ktoré sa z otrokyne narodili, sa považovali za zákonité dedičstvo panej. A hoci sa tento skutok nepriečil vtedajším uznávaným zákonom, pre Sarai a Abrama boli hriechom - prejavom nedôvery voči Bohu – pokusom obísť strmú Božiu cestu viery cestou vlastných možností.
            Agar musela byť v Abramovom dome obľúbená, keď sa Sarai rozhodla pre tento krok. Avšak stalo sa, že keď Agar zbadala, že počala, s opovrhnutím sa dívala na svoju paniu. (Gn16,4) Rabíni vkladajú do jej srdca takéto vnútorné slová: „Toľké roky prešli a Sarai nemá deti. Nemôže byť teda taká spravodlivá ako sa zdá. A ja som počala okamžite...“
            Aj my s odsúdením hľadíme na Agar. Nechcela už slúžiť. Cítila sa byť paňou. Nemyslime si, že iba Agar bola taká. Všetci nosíme v sebe túto náklonnosť. Aj apoštol Pavol pokorne priznal, že po prijatí veľkého Božieho požehnania musel znášať satanov osteň, aby sa nevyvyšoval.
            Sarai vo vzťahu k Agar pritvrdila, čo v texte dokazuje použitie rovnakého slova ako je použité pre tvrdé utláčanie Izraelitov v Egypte. Agar od nej utiekla. (Gn16,6) Do nehostinnej púšte, sama nevedela kam, len preč od Sarai. Aj v tomto je nám Agar podobná. Radi si pomáhame útekom od okolností, ktoré sa pre nás stanú nepríjemné. Namýšľame si, že utekáme plným právom, a vlastne ani nepoznáme cestu. Berieme svoj život i život svojich detí do vlastných rúk a predstavujeme si, že aj tá suchopárna púšť nám bude milosrdnejšia ako ukrutná Sarai. Nesieme však v sebe neuzdravené vzdorujúce srdce, ktoré skôr či neskôr narazí na druhú Sarai, ktorá môže byť ešte tvrdšia ako tá prvá.
            Pánov anjel však našiel Agar pri prameni vody na púšti... a povedal jej: „Vráť sa k svojej panej a podrob sa jej moci.“ (Gn16,7-9) Tento neznámy muž, ktorý pozná Agar po mene, ju navracia tam, do Abramovej rodiny, k Sarai. Agar pochopila, že to k nej prehovára samotný Boh a ak chce byť šťastná, musí si nájsť cestu k tejto rodine, lebo tam je jej Bohom určené miesto. Pokorila sa a vrátila. Porodila Abramovi syna, ktorého nazvala menom Izmael. Podľa prisľúbenia mal sa stať veľkým národom: „Aj zo syna slúžky urobím veľký národ, lebo on je tiež tvojím potomkom.“ (Gn21,13) Abram mal osemdesiatšesť rokov, keď mu Agar porodila Izmaela. (Gn16,16)
            Hoci Agar v živote utŕžila mnohé rany a neraz zabočila na ceste, najväčšie požehnanie – to, že sa stala pramatkou veľkého národa, získala práve vďaka spojitosti s Abramom a jeho rodinou. Niektorí súčasní rabínski komentátori v tejto súvislosti sarkasticky podotýkajú, že radšej mohla zahynúť na púšti, lebo takto porodila veľkého nepriateľa židovskému národu.  

             (zdroj: Jozef Ondrej Markuš, Biblické ženy Starej a Novej Zmluvy)